Seriál očami fanúšika: na otázky odpovedá Juraj Piroska.

Parajumpers sale Parajumpers sale http://www.unifem.ch canada goose sale http://www.canadagooseoutlets.be

Seriál očami fanúšika: na otázky odpovedá Juraj Piroska.

Rubrika „Očami fanúšika“ pokračuje a po generálnom manažérovi Andrejovi Kalinovi dnes bude odpovedať na otázky prvý hráč tejto rubriky, opora nášho tímu a zároveň legenda petržalského futbalu Juraj Piroska.

Aj keď každý vie, komu budú nasledovné otázky adresované, v rýchlosti sa nám prosím predstavte.

,,Zdravím vás, volám sa Juro Piroska a mám 31 rokov, pochádzam z Bratislavy, som ženatý a mám 4 deti.“

Známa je aj Vaša prezývka Piroh. Kedy a kde vznikla?

,,V podstate vznikla od môjho priezviska, čo je logické, no nepoviem kto ju vymyslel, to by som klamal. Vznikla však už v dorasteneckých časoch a niesla sa so mnou až do mužského futbalu. Dá sa povedať že je so mnou stále (smiech).“

Ako je známe, ste odchovancom Slovana Bratislava. Ako ste sa dostali k futbalu a aké boli Vaše začiatky?

,,Prvýkrát ma zobral na futbal môj otec. Mal som 6 rokov a bolo to v Petržalke, na Budatínskej ulici, kde som neskôr trénoval pod dnes už nebohým trénerom, pánom Medveďom. Bol to môj prvý tréner. V Slovane, kde som zakotvil v prípravkárskej kategórií som začínal moju kariéru a robil v nej prvé futbalové kroky. Slovan mal najlepšiu prípravkársku kategóriu, v ktorej som sa cítil fajn. Na začiatky spomínam s úsmevom.“

Váš druhý mládežnícky klub bol nemecký SC Freiburg. Ako si spomínate na toto obdobie?

,,Dá sa povedať, že to bol už prechod z toho dorasteneckého futbalu do mužského. Bolo to veľmi zaujímavé, niečo iné, nové a nepoznané, ale aj veľmi ťažké, nakoľko som mal 16 rokov, keď som tam prestupoval. V krátkosti však toto obdobie bolo výborné, okrem športových znalostí som sa fantasticky naučil nemecký jazyk, spoznal kultúru a videl ako to tam chodí či už v živote, alebo aj v športe, konkrétne vo futbale, ktorý tam ma úplne iné zázemie.“

Po účinkovaní v nemeckom SC Freiburgu a neskôr aj v Trenčíne ste zakotvili v Petržalke, kde ste strávili dva roky a zahrali ste si aj predkolá Ligy majstrov. Čo pre Vás tieto časy znamenajú?

,,Prestup do Petržalky bol plánovaný už skôr, v období môjho pôsobenia v Trenčíne. Tomu všetkému predchádzalo aj moje zranenie ešte v Nemecku, kde som mal ostať dlhšie, no už po roku som sa zranil a toto dlhotrvajúce zranenie ovplyvnilo môj odchod. Trenčín bola len krátka zastávka, z ktorej som sa presunul do Petržalky, kde som zažil nádherné časy, asi jedny z najkrajších. Získali sme titul, pohár, hrali sme veľké zápasy, na ktoré nikdy nezabudnem. Bolo to krásne obdobie, na ktoré spomínam veľmi rád.“

Vaša kariéra pokračovala v rôznych iných kluboch, no najčastejšou zastávkou bola Senica, kde ste sa stali v sezóne 2013/14 druhým najlepším strelcom ligy. Popíšte pocity k tomuto klubu.

,,V Senici som bol dokopy šesť, respektíve necelých sedem rokov. Na toto obdobie spomínam v dobrom, stal som sa tam kapitánom, čo bola pre mňa pocta. Dlho som tam bol najlepším strelcom, no na konci sezóny som dostal dištanc, kvôli ktorému som nehral 5 alebo 6 zápasov. Predbehol ma Malec z Trenčína, ktorý mal v konečnom zúčtovaní o jeden gól viac. Mrzelo ma to, no uvedomil som si, že vzhľadom na moju pozíciu (záložník pozn.) to bolo aj tak skvelé. Na všetko spomínam v dobrom, boli sme skvelá partia, za tie dlhé roky som tam stretol aj výborných trénerov. Všetko bolo super, či už po športovej alebo ľudskej stránke.“

Aké skúsenosti ste nabrali v reprezentácii Slovenska do 21 rokov, kde ste hrávali v rokoch 2007 až 2008?

,,V mládežníckej reprezentácii som figuroval asi dva roky, konkrétne dve kvalifikácie. Bol to pre mňa zážitok, pretože sa to už pomaly približuje k mužskému futbalu a taktiež sa hrá už na vysokej úrovni. Hrať za reprezentáciu mi bolo cťou. Stále je to však brané len mládežnícky. Rozdiel medzi týmto futbalom a futbalom v „A“ tíme je stále veľký.“

Porovnajte prostredie a podmienky medzi slovenským a kazašským futbalom, keďže ste si vyskúšali účinkovanie v prvoligovom FC Kaysar Kyzylorda.

,,Záleží na tom, na aké konkrétne podmienky sa berie ohľad. Po športovej stránke je to niečo úplne iné ako tu na Slovensku, samozrejme že vyššie, to isté platí asi aj o iných aspektoch, či už materiálnych alebo nemateriálnych. Keďže je to deviata najväčšia krajina, každý zápas sa lieta. Aj to tomu nasvedčuje a aj od toho mnoho závisí. Hrajú tam veľkí hráči ako Anatolij Tymoščuk či Arshavin, dokonca nie krátko, ale niekoľko rokov. Majú sa tam tak, ako nikde inde, inak by tam neboli. Po týchto stránkach sa to nedá porovnávať. Úroveň bola dobrá.“

Po návrate na Slovensko ste si obliekali dres Myjavy a neskôr Skalice. Na ktoré pôsobenie spomínate radšej?

,,Po návrate ma čakalo viacero alternatív. Mal som na výber viacero možností, no nakoniec som sa rozhodol pre Myjavu. Presvedčili ma tam majitelia, celkovo ma to lákalo a ponuku som prijal. Dopadlo to však pravdupovediac zvláštne, s trénerom sme si nesadli hlavne po ľudskej stránke, takže sme hľadali riešenie, teda skôr ja. Po troch až štyroch mesiacoch som chcel odísť, pretože som sa necítil dobre a vtedy to pre mňa nemá význam. Som férový človek a keď niekto nehrá fér, nemám to rád a necítim sa tam dobre. Potom som šiel vo februári vypomôcť Skalici, kde sme tvorili tiež skvelú partiu, no bohužiaľ po zime tam bola obrovská dvojciferná bodová strata a nepodarilo sa nám zachrániť sa, aj keď sme manko stiahli len na nejakých pár bodíkov. Okrem mňa prišli v zime aj hráči ako Krnáč či Dobrotka, no cieľ sa nepodarilo splniť. Jednoslovne v tom mám teda jasno. Skalica.“

2.októbra 2016 ste nastúpili v zápase proti Limbachu. Aký to bol pocit obliekať si znova čierno-biely dres?

,,Pocit to bol príjemný. Predchádzala tomu dohoda že tu pomôžem, že je tu rozpracovaný istý projekt a ja mám záujem mu pomôcť, dá sa povedať že sem patrím, keďže som Petržalčan a som tu aj narodený. Nechcel som zbytočne vymýšľať, chcel som pomôcť klubu, pomôcť chalanom a celkovo ľudom okolo klubu. Pocit bol skvelý, hlavne to že som opäť hral pred tými istými fanúšikmi, akých si pamätám z minulosti. Prešlo medzitým nejakých 10 rokov a bol to iný štadión, no tváre ostali a ľudí som spoznával. Cítil som sa fantasticky.“

V krátkosti sa nám vyjadrite k Vášmu pôsobeniu v talianskom treťoligovom U.S. Vibonese Calcio.

,,V zime som dostal ponuku, v ktorej hral rolu aj manažér Matteo Materazzi, brat známeho futbalistu Marca Materazziho. Išiel som to najprv len vyskúšať a bol som sa pozrieť, či by sa mi to tam páčilo. Zaujalo ma to asi po všetkých stránkach, aj prostredie bolo pekné. Strávil som tam polrok a môžem povedať, že to bol doslova krásny polrok. Mal som tam aj ostať dlhšie, dokonca som tam mal kontrakt na ďalší rok, no viaceré osobné dôvody, najmä tie rodinné, rozhodli o tom, že som sa musel vráti. Potom som sa rozhodol, že ostanem tu.“

Nejedného fanúšika zaujíma, či máte predzápasový rituál. U hráčov vášho kalibru by to nebolo prekvapenie.

,,Myslím si, že každý ma nejaký rituál, no neviem hneď povedať, o akom by som sa mal zmieniť ja. Samozrejme, že nejaké rituály mám aj ja, no som s nimi už dlho, dlhé roky ma sprevádzajú a za tie roky som si ich osvojil natoľko, že ku mne doslova sedia a beriem ich ako bežnú raritu. Konkrétne ich však neviem, respektíve nechcem rozoberať.“

Vnímate vzťahy medzi tábormi vášho aktuálneho klubu a bývalých klubov? Je zaujímavosťou že zatiaľ čo s Myjavou tu bolo pred pár rokmi menšie priateľstvo, so Skalicou plynie pomerne veľká rivalita.

,,O spojitosti Myjavy s Petržalkou som úprimne ani nevedel. Čo sa však Myjavy týka, spomínam si hlavne na rivalitu voči Senici, v ktorej som strávil 7 rokov. Rivalita medzi Myjavou a Senicou bola veľká a určite som ju vnímal. O vzťahoch Petržalky s Myjavou, či Skalicou neviem vôbec nič. Koniec koncov je to možno spôsobené aj tým, že nemám sociálne siete a tým pádom nesledujem aktuálne dianie (smiech).“

Ako ste spokojný s peknou bilanciou 14 zápasov a 7 gólov túto sezónu?

,,Na osobné štatistiky príliš nepozerám. Avšak tých gólov by mohlo byť samozrejme viac, no som typ hráča ktorý radšej prihrá na gól, ako ho sám dá. Som šťastný za každý jeden gól, v ktorom figurujem. Či už ho dám sám, alebo naň prihrám, či už som vo finálnej alebo predfinálnej fáze. Ešte viac ma však teší hra mužstva a celkovo každý jeden gól, ktorý strelíme, rovnako ako aj to, na akom mieste v tabuľke sa nachádzame, a že robíme ľudom radosť. Teší ma, že ideme krok za krokom, rok po roku, vyššie a vyššie. To je to najdôležitejšie – aby boli všetci spokojní.“

Mnoho ľudí by tiež zaujímalo, aké spomienky sa Vám vynárajú na tri zápasy za Slovenskú reprezentáciu? Čo ste prežívali, keď ste v kvalifikácii 2012 dávali na priebežných 0:1 z pohľadu domácich Macedóncov? 

,,Všetko bolo rýchle. Samozrejme to však bolo krásne, je to sen každého futbalistu a užil som si každý moment. Najprv doma proti Rusku a následne sme rýchlo išli do Macedónska, kde sme v Skopje odohrali zápas, na ktorý rád spomínam. Podarilo sa mi tam dať gól, po chybe obrancu. Skóroval som dokonca hlavou, čo je u mňa nevídané (smiech). Bol to nádherný pocit, streliť gól za reprezentáciu. Je to úžasné, avšak na ďalší deň príde tá realita, do ktorej sa aj tak zobudíte tak ako každý iný deň. Idete do nového dňa a uvedomíte si, že v živote sú aj oveľa dôležitejšie veci a hodnoty. Spomienky sú to však určite fantastické.“

Na záver klasická otázka: aké máte sny do budúcna a aké máte ciele v tomto klube?

,,Sny do budúcna nejako nemám vymyslené, asi len každý deň sa ráno zobudiť a v podstate žiť prítomnosťou. Dopredu veľmi nepozerám, ak mám byť úprimný. Čo sa týka tohto klubu, pevne verím, že nadviažeme na každoročné postupy, a že to aj tento rok znova zvládneme. Dúfam, že v lete zdvihneme nad hlavy pohár, spolu s fanúšikmi si tu zakričíme a všetci budeme spoločne oslavovať. Potom všetci uvidíme, čo ďalej, avšak ja pevne verím, že Petržalka sa dostane na miesto, kde patrí a kde ju všetci chceme vidieť.“

Ďakujem za rozhovor.

Autor: Adam Setvák

Napíšte komentár