K začiatkom futbalu v Petržalke sa viaže rok 1898. Aký vývoj do roku 1914 futbal pri Dunaji zaznamenal?
,,Zoznam klubov v roku 1914 bol už celkom bohatý a dôležité futbalové dianie sa odohrávalo najmä na petržalskej strane Dunaja. K významným celkom patrili Ligeti, PMTK či Makkabea, no najsilnejším, najvplyvnejším a najúspešnejším klubom bol jednoznačne PTE, teda klub, na ktorého tradíciu nadväzuje FC Petržalka. Mal najlepšie ihrisko a zázemie, najviac skúseností s viedenským či budapeštianskym futbalom. V meste nepoznal vážnejšiu konkurenciu. S nadhľadom by sme mohli povedať, že PTE bol bratislavským, vtedy prešporským, veľkoklubom."
Potom prišla vojna. Boli futbalové zápasy v roku 1914 prerušené?
,,Chlapi museli narukovať, aj futbalisti a funkcionári. Prvá svetová vojna futbal poznačila, úplne zmenila, ale nezastavila. Platilo to v Anglicku, v krajinách habsburskej monarchie, teda aj v Petržalke. Noviny v duchu dobového vlastenectva nadšene informovali, ako futbalisti PTE v úctyhodnom počte slúžia vlasti na bojiskách. Za Starým mostom, presnejšie Mostom Františka Jozefa, teda našli logické riešenie. Často hrali mladší futbalisti, ktorí ešte nemuseli obliekať uniformu. Mladíkov potom dopĺňali vojaci z miestnych vojenských posádok a hráči, ktorí prišli z frontu na dovolenku."
Poznáme konkrétne osudy niektorých futbalistov, ktorí odišli na front?
,,Všetky štatistiky nemáme k dispozícii, no už niekoľko týždňov po vypuknutí vojny prichádzali správy o ranených futbalistoch PTE. Z frontu sa takto vrátili napr. hráči Zoltán Bukky a Karol Kraupa. Smutný bol osud brankára Aladára Farkaša, ktorý bol v Karpatoch ťažko ranený po výbuchu granátu a jeho ruka zostala ochrnutá. Poznáme tiež optimistickejšie správy o vyznamenaniach hráčov PTE za ich statočnosť. Podľa klubových štatistík sa v máji 1915 nachádzalo na fronte takmer štyridsať futbalistov PTE."
Aké významné zápasy sa v Petržalke počas prvej svetovej vojny hrali?
,,Spomenul by som najmä leto 1917. Funkcionárom sa podarilo vyskladať naozaj atraktívny program. V nedeľu 24. júna 1917 nastúpila pri Dunaji rezerva budapeštianskeho MTK, teda absolútna uhorská špička s viacerými reprezentantmi. Budapešťania nad výberom mesta Prešporok, ktorého kostru tvorili snaživí chlapci z PTE, vyhrali 6:1. Takmer 2 000 divákov sa vraj výborne bavilo. Tomuto zápasu venovala pozornosť aj budapeštianska tlač. O dva týždne neskôr podľahli futbalisti PTE pred množstvom divákov, v zápase plnom faulov, prvému tímu Ferencvárosu 1:4, no predviedli sa ešte lepším výkonom. Veľkým lákadlom bol v polovici júla 1917 zápas s ďalším významným celkom z hlavného mesta. BAK zvíťazil 4:2, z pohľadu domácich to bol najlepší zápas sezóny a súpera v niektorých pasážach tlačili. Fenoménom čias prvej svetovej vojny boli charitatívne zápasy. Aj v ich prípade platilo, že sa hrali najmä na pôde neskoršieho Štadióna za Starým mostom."
Aký bol účel charitatívnych zápasov? V čom boli špecifické?
,,Výťažky z týchto stretnutí boli určené pre vojnové vdovy, siroty alebo invalidov. Za Starým mostom sa organizovali viaceré takéto podujatia. Raz organizátori z PTE pozvali do hľadiska okolo 600 až 700 zranených vojakov, futbal sprevádzali vystúpenia vojenskej kapely. V lete 1918 odohrali pri Dunaji zápas vojaci z Budapešti a Viedne. Lístky sa vtedy predávali v predpredaji, ako to poznáme i dnes. No a nechýbal ani bufet."
Na záver spomeňme nejakú hviezdu petržalského futbalu z týchto dávnych futbalových čias.
,,Možno by dnes už málokto veril, že hviezdy klubu PTE boli aj ostrovného kalibru. Fanúšikovia spred niekoľkých generácií nadšene tlieskali dvojici bratov McInnesovcov. Otec mladých Škótov pracoval ako významný úradník v prešporskej cvernovej fabrike. Pozvánky na zápasy ľudí lákali aj na umenie a dravosť Colina a Johnnyho. Žiaľ, Johnnyho neskôr postihol tragický osud, keď sa v roku 1926 v Anglicku utopil."
Prečo je výskum týchto najstarších kapitol petržalského futbalu dôležitý?
,,Futbal v Petržalke siaha až do toho pamätného roka 1898, treba však poznať bližšie súvislosti. Že sa vtedy začal fascinujúci futbalový príbeh s úspechmi aj pádmi, s konkrétnymi protagonistami. Aj takto sa buduje vzťah ku klubu, štvrti, mestu."
Foto: Timotej Pavlík
