Matej Riznič: „Petržalka mi dala šancu v mužskom futbale. To mi otvorilo cestu ďalej.“

Po úspešnom hosťovaní si sa stal natrvalo hráčom FK Teplice. Ako sa cítiš po prestupe a ako zatiaľ hodnotíš svoje pôsobenie v klube?

Som veľmi rád, že som svojimi výkonmi presvedčil vedenie Teplic na uplatnenie opcie na trvalý prestup. Vnímam to ako výrazný krok vpred a zároveň veľkú motiváciu pokračovať v tvrdej práci. V Tepliciach sa cítim veľmi dobre. Je to skvelý klub po futbalovej aj ľudskej stránke, sú tu výborní ľudia a som rád, že môžem byť jeho súčasťou.

Príprava na novú sezónu je v plnom prúde. Ako sa cítiš a s akými cieľmi do nej vstupuješ?

Prípravu už finišujeme a pripravujeme sa na prvý ligový zápas. Cítim sa veľmi dobre. Tradične som sa pripravoval aj s mojím kondičným trénerom, ktorý ma pripravil na maximum. Čo sa týka cieľov, tie sú jednoduché – neustále napredovať, pomáhať klubu posúvať sa vyššie a zároveň sa zlepšovať ako hráč. Najdôležitejšie však je zostať zdravý a dobre sa starať o svoje telo.

Minulá sezóna ti priniesla pravidelné štarty v českej lige aj premiérovú pozvánku do reprezentácie Slovenska do 21 rokov. Čo pre teba tieto momenty znamenali?

Bola to pre mňa výnimočná sezóna, keď sa všetko zišlo naraz. Som veľmi vďačný trénerovi za dôveru a príležitosť v lige. Nebolo to jednoduché, najmä po mentálnej stránke. Česká liga je oproti MONACObet lige oveľa náročnejšia, rýchlejšia a kvalitnejšia. Veľmi si vážim aj pozvánku do reprezentácie. Reprezentovať svoju krajinu je jedna z najkrajších vecí, ktoré môže futbalista zažiť.

Vráťme sa o pár rokov späť. V sedemnástich rokoch si sa rozhodol odísť zo Slovana Bratislava do FC Petržalka. Čo bolo vtedy rozhodujúce?

Rozhodnutie sme konzultovali s mojimi manažérmi a vyšlo nám, že práve Petržalka bude pre môj rozvoj najlepším riešením. Zostal som doma v Bratislave, ale hlavne som tu mal reálnu šancu hrať mužský futbal. Mali sme stretnutie s pánom Trajterom a pánom Mojtom, na ktorom sme sa dohodli. Som veľmi vďačný za to, ako to celé dopadlo.

Mnohí mladí hráči chcú zostať vo veľkých kluboch čo najdlhšie. Ty si sa rozhodol ísť inou cestou. Bolo pre teba dôležité čo najskôr začať hrávať medzi mužmi?

Určite áno. Pre mňa bolo najdôležitejšie čo najskôr si zvyknúť na mužský futbal, pretože tento prechod býva veľmi náročný. Som rád, že som ho zvládol už v mladom veku a mohol sa učiť od skúsenejších hráčov. Petržalku považujem za veľký klub. Má jednu z najlepších akadémií na Slovensku, bohatú históriu a každým rokom napreduje. A čo je najdôležitejšie, nebojí sa dať priestor mladým hráčom.

Aké boli tvoje prvé mesiace v A-tíme Petržalky?

Začiatky boli stresujúce, pretože som nevedel, čo môžem očakávať. Starší hráči sa však o mňa výborne postarali a veľmi mi pomohli, aby som sa v kabíne cítil dobre. Mužský futbal bol rýchlejší a fyzicky náročnejší, takže som musel veľa pracovať aj mimo spoločných tréningov. Práve to mi veľmi pomohlo.

Myslíš si, že práve zápasy v Petržalke ti vytvorili základ pre presun do českej ligy?

Určite áno. Práve tu som získal základy, na ktorých som mohol ďalej stavať. Potom už bolo potrebné zbierať skúsenosti, neustále na sebe pracovať a posúvať sa ďalej.

Kedy si si uvedomil, že sa tvoj sen o profesionálnom futbale začína meniť na realitu?

Popravde, nikdy som sa nad tým takto nezamýšľal. Všetko sa udialo veľmi rýchlo. Som za to nesmierne vďačný a verím, že toto je len jedna z medzizastávok na ceste za mojím veľkým snom.

Keby si porovnal Mateja Rizniča, ktorý prišiel ako sedemnásťročný do Petržalky, a Mateja dnes, v čom vidíš najväčší rozdiel?

Po futbalovej stránke som získal množstvo skúseností, naučil sa veľa nových vecí a stal sa univerzálnejším hráčom. Mentálne som dospel. Futbal už nevnímam iba ako hobby, ale aj ako spôsob, ktorým môžem zabezpečiť seba aj svoju rodinu. Zároveň som si prešiel zraneniami aj náročnejšími obdobiami, ktoré ma naučili, že život nie je len o futbale.

Akú radu by si dal mladým hráčom, ktorí sa rozhodujú medzi veľkým klubom a miestom, kde môžu pravidelne hrávať mužský futbal?

Jednoznačne by som im odporučil ísť tam, kde budú mať reálnu šancu pravidelne nastupovať v mužskom futbale. Pre mňa to bola Petržalka. Je pekné byť vo veľkom klube, ale je rozdiel byť na súpiske a pravidelne hrávať. Práve zápasy sú v mladom veku najdôležitejšie. Čím skôr sa mladý hráč dostane do mužského futbalu, tým rýchlejšie si naň zvykne a dokáže napredovať.

Sleduješ ešte FC Petržalka?

Áno, samozrejme. Keď mám čas, prídem sa pozrieť na zápas alebo na tréning. S viacerými chalanmi som stále v kontakte a keď som v Bratislave, často si spolu zájdeme na kávu alebo obed. Myslím si, že práve v Petržalke som si našiel kamarátov na celý život. Klub má špeciálne miesto v mojom srdci. Dal mi šancu v mužskom futbale a výrazne ma posunul ďalej.

Čo by si odkázal mladým hráčom z akadémie FC Petržalka?

Nech veria tomu, že raz môžu hrať profesionálny futbal na najvyššej úrovni. Nech majú z futbalu predovšetkým radosť a nech na sebe každý deň poctivo pracujú. To, čo futbalu dajú, sa im raz vráti. Futbal je podľa mňa vždy spravodlivý.