V zápasoch medzi Petržalkou a Interom išlo vždy o veľa!

Spočiatku Petržalka bojovala s Interom v zápasoch o Slovenský pohár. Pre slovenský futbal to boli zvláštne časy. Po skvelých úspechoch, keď v roku 1975 bojovali v poslednom kole o titul Slovan s Interom a ťažisko majstrovského kádra z Belehradu tvorili Slováci, upadali slovenské kluby do priemernosti. Aj Inter so Slovanom ponúkali často fádnu hru a bratislavský divák odrazu nachádzal zaľúbenie v Slovenskej národnej lige, kde z divízie postúpil dravec ZŤS Petržalka. Nebezpečný aj v pohárových zápasoch.

ZŤS-ka sa po vyradeniach Kysuckého Nového Mesta, Dubnice a banskobystrickej Dukly stretla vo štvrťfinále 22. augusta 1979 na Pasienkoch s Interom. S Bajzom, Barmošom, Brezíkom, Petrášom či Šajánkom v zostave. Žlto-čierni viedli, za hostí vyrovnal ozdobným gólom Marián Pochaba. Chlapci zo ZŤS-ky boli tí, ktorí vynikali jednoduchšou a efektívnejšou hrou a v konečnou dôsledku i pevnejšími nervami. Petržalka totiž napokon uspela v jedenástkach. Hoci prvé dve penalty jej hráči nepremenili, vo finálnom súčte dominovali a postúpili ďalej. Veľa sa o futbalovom prekvapení napísalo, najzaujímavejšie úvahy priniesol Večerník – o nedocenených petržalských futbalistoch, ktorí nedostali v najvyššej súťaži príležitosť a túžili sa vytiahnuť na ligistov. V semifinále so ZVL Žilina sa penalty kopali znova, vtedy už Petržalčania úspech neslávili.

Petržalka mala na Inter v Slovenskom pohári šťastie už o rok neskôr. Stihla si poradiť v penaltových rozstreloch so Sencom i Žilinou, dokonca vyradila Slovan Bratislava. Prvé prekvapenie teda išlo na účet belasých, druhé na úkor žlto-čiernych. Tí len pár dní predtým zaujali skvelým výkonom v zápase so Zbrojovkou Brno, no 3. septembra 1980 vyhrala na Pasienkoch 1:0 ZŤS-ka. Šťastným strelcom bol znova Pochaba. Bolo ťažké určiť, kto zo zverencov Antona Urbana na ihrisku najviac vynikal. Neúnavný Ondrej Kadák? Vždy na správnom mieste stojaci brankár Juraj Šimurka? Alebo Pochaba s Ľubošom Zrubcom, rovnako brániaci ako útočiaci? Vtipnejšie analýzy korunovali čierno-bielych za neoficiálnych majstrov Bratislavy, vážnejšie upozorňovali, že medzi futbalistami v celoštátnej lige a Slovenskej národnej lige často nie sú výkonnostné rozdiely. Oficiálne stretnutie na Pasienkoch sledovalo okolo 3 600 divákov, podľa odhadov novinárov vari viac než 5 000 a väčšina z nich drukovala hosťom. Petržalčanov potom zastavili v semifinále ZŤS Košice, hralo sa na dva zápasy a keďže na východe vyhrali domáci 2:0, pri Dunaji víťazstvo čierno-bielych 1:0 nestačilo.

Dva zápasy hrala Petržalka s Interom počas jej prvej prvoligovej sezóny 1981/82, keď sa za Mostom Červenej armády tešili z najlepších návštev v Bratislave. Najprv sa dvojica súperov stretla v poslednom jesennom kole 13. decembra 1981 na Pasienkoch. Fanúšikovia mali ešte v živej pamäti, ako nováčik z Petržalky doma postupne pokoril slávne pražské značky Slaviu, Bohemians aj Spartu, zápas s Interom však bol o niečom inom. Žlto-čierni ukázali len priemerný výkon, čierno-bieli však vôbec najhorší v ich dovtedajšom účinkovaní v najvyššej súťaži. Tak to vnímal aj tréner ZŤS-ky Michal Pucher, veď jeho chlapci si nevypracovali ani jednu príležitosť. V pozápasových reportážach si najviac uznania vyslúžili majstri-záhradníci z Pasienkov a ich kvalitný, aj v predvianočnom čase zelený trávnik.      

Pred posledným kolom sezóny mali Petržalčania ešte teoretickú vidinu záchrany, tá sa však začala rozplývať po úvodnom góle interistu Hudeca. Marián Ševčík síce po rohu vyrovnal na 1:1, v druhom polčase sa však útočilo takmer výlučne na petržalskú bránu. Aj takmer 2 500 divákov cítilo, ako na ihrisku chýbali skúsení Miroslav Sopko a Ľuboš Zrubec. Aktívny Ševčík dostal červenú kartu a o konečnom výsledku 2:1 pre Inter rozhodol znova Hudec. Mohlo byť aj horšie, no vynikajúci výkon podal petržalský brankár Šimurka, ktorý spoločne s Pochabom nastúpil v každom z tridsiatich zápasov ročníka. Sezóna sa skončila, Petržalka zostupovala, ukázala však aj veľa pekného a ľudí bavila úprimným futbalom. Tí ju 5. mája 1982 vyprevádzali do nižšej súťaže potleskom.

Tréner Dušan Abrahám po rozlúčkovom vystúpení odkázal, že v Petržalke zoberú celú situáciu chlapsky a budú tvrdo pracovať. A netrvalo ani tak dlho a medzi československou elitou sa Petržalka ocitla znova v sezóne 1984/85. Práve 25. novembra 1984 videlo pri Dunaji takmer 4 500 divákov prvé víťazné prvoligové derby pre čierno-bielych. A veľkú bitku o body, a to doslova! Hralo sa veľmi tvrdo, Petržalčan Ladislav Repáčik odchádzal do kabíny s tržnou ranou a do druhého polčasu ani nenastúpil. V 76. minúte strieľal Peter Šoltés z voleja po rohu, nastrelil súperových obrancov, no potom si nabehol na ďalší center a brankára Maluniaka už prekonal. O dve minúty vyrovnal za žlto-čiernych Koník, no v 82. minúte definitívne rozhodol, znova po rohu, Pochaba. Len pre zaujímavosť, za čierno-bielych hral aj belehradský šampión Marián Masný.   

Pán kapitán a neraz záchranca petržalských farieb – Marián Pochaba. Ako bojovník sa prejavoval aj 10. júna 1985 na ihrisku Interu, keď vyše 7 000 divákov videlo úvodný gól Tomčáka aj vyrovnávajúci zásah Petržalčana Šoltésa. Pochabu si všimli aj fotografi po zápase. So sklonenou hlavou, na kolenách! Petržalka síce uhrala v zápase o záchranu remízu 1:1, mala však výraznú prevahu. Pochaba sa dostal do dvoch čistých šancí v priebehu troch minút, no neskóroval. Na konci sezóny delili dvojicu súperov dva body – Petržalka spoločne so Slovanom vypadla, Inter sa zachránil. No len na rok. Keď sa Bratislava ocitla bez najvyššej súťaže, pomôcť mal nebývalý experiment. Zlúčenie Petržalky s Interom je však už ďalšou kapitolou v histórii slovenského futbalu.

Napísal Juraj Červenka – historik, autor knihy Za Starým mostom

Foto:

K najlepším hráčom na trávniku patril 3. septembra 1980 stopér Miroslav Sopko, na fotografii sa snaží zastaviť Jozefa Stipanitza z Interu. (Zdroj: archív autora)

ZŤS-ka s Interom častejšie bojovala na Pasienkoch než pri Dunaji – aj pod charakteristickou svetelnou tabuľou. (Zdroj: archív autora)