Predstavujeme trénera U12: Petra Čaplu st.

canada goose jacke parajumpers ugo parajumpers jas ugo canada goose uk moncler outlet

Predstavujeme trénera U12: Petra Čaplu st.

Patrí medzi najdlhšie pôsobiacich trénerov v klube a jeho život je spätý s futbalom. Či už v pozícii hráča, alebo trénera. Ako hráč prešiel mládežníckymi kategóriami Slovana Bratislava a pôsobil i v ďalších bratislavských kluboch, neskôr jeho kroky smerovali do Rakúska. Trénerskému chlebíčku sa venuje už 11 rokov a má veľký podiel na tom, že žiacke kategórie v súčasnosti pôsobia v najvyššej súťaži. Jeho život je spätý s FCPA, klubu ako hráč a tiež aj tréner pomáha jeho syn Peťo a kompletnú rodinu dotvára manželka Silvia a dcéra Dominika. Reč je o trénerovi kategórie U12, Petrovi Čaplovi st.

 

PETER ČAPLA (42)

Hráčska kariéra: mládežnícke družstvá ŠK Slovan Bratislava, reprezentácia SR U18,
seniori – ŠK Slovan, ŠKP Bratislava, FK Rača, SC Pachfurt, SC Mannersdorf, SC Getlesbrun
Trénerský vzor: nemám, chcem byť sám sebou
Životný vzor: všetci slušní ľudia
Záľuby: trénerstvo, oddych
Životné motto: „Šťastný je ten, kto má priateľov a smie byť priateľom iných.“

 

1. Ako ste sa dostali k trénovaniu a kadiaľ viedli kroky Vašej trénerskej kariéry?
„K trénovaniu som sa dostal vo Venglošovej futbalovej akadémii, kde som začal pôsobiť v roku 2006 ako asistent a od roku 2008 ako hlavný tréner kategórie U9 (ročník 2000). Postupne som prešiel s týmto ročníkom v kategóriách U10 až U15.“

2. Ako vnímate klub FC Petržalka Akadémia?
„FCPA vnímam ako svoju druhú rodinu, nakoľko, v tomto klube pôsobím od roku 2003 ako rodič, ktorý bol vždy klubu nápomocný, potom ako vedúci, asistent a aj tréner. V klube som si prešiel všetkým. V čase, keď sme boli PVFA na vrchole, celý klub pôsobil rodinnou atmosférou, potom prišli ťažké roky až to vyústilo do skrachovania a ťažkých finančných podmienok. Toto boli najťažšie časy, ktoré sa nám však podarilo ustáť hlavne vďaka terajšiemu majiteľovi klubu p. Mojtovi, ostatným zanieteným ľuďom a rodičom, ktorí nezištne dokázali pomôcť klubu v najťažších chvíľach, pričom nemôžem nespomenúť p. Trajtera. Podarilo sa nám ako tak stabilizovať kádre, čo vyústilo v roku 2016 do nesmierneho úspechu, kedy všetky vekové kategórie postúpili do vyšších súťaží (seniori, dorast, žiaci). Za to patrí moja veľká vďaka hráčom a rodičom, ktorí ostali a v tých ťažkých časoch nezanevreli na klub a verili, že klub bude napredovať a v podstate vstane „z mŕtvych“. Čo sa aj naplnilo. Máme krásny areál, máme množstvo deti vo všetkých vekových kategóriách a začína mi to pripomínať znova tú rodinnú atmosféru z čias PVFA.“

3. Aká je Vaša trénerská filozofia?
„Nemám nijakú zaškatuľkovanú trénerskú filozofiu. Vnímam trénerstvo ako poslanie. Snažím sa odovzdávať hráčom všetko, čo viem, robím to srdcom a najlepšie ako viem. Som tvrdý sám na seba a to isté vyžadujem aj od hráčov. Chcem, aby hráči pochopili svoju cestu, a že úspech majú len a len oni sami v svojich rukách. Úspech nie je výsledkom okamžikov, ale dlhodobej, uvedomelej a systematickej tvrdej práce. Som z kategórie trénerov, ktorého netrápia výsledky, pre mňa je najdôležitejšie pripraviť hráčov tak, aby na svojom vrchole, čo je pri prechode z mládežníckych kategórií k seniorom, boli úspešní. Až v tom momente budem spokojný.“

4. Čo považujete za najdôležitejšie oblasti v príprave mladých futbalistov?
„Dnešný moderný futbal je založený na rýchlosti, či už je to v pohybe bez lopty alebo s ňou, v práci s loptou a čo je nesmierne dôležité, nakoľko všetko okolo na ihrisku je rýchle, neodmysliteľnou zložkou je rýchle uvažovanie a schopnosť sa v danom momente správne rozhodnúť. Preto je veľmi dôležité tieto činnosti zdokonaľovať. Tréningy plánovať tak, aby hráči mali čo najviac zmysluplných dotykov s loptou, aby každý ďalší dotyk bol lepší a aby sa jednotlivé herné činnosti jednotlivca dostávali hráčom do povedomia, pod kožu. Len vtedy môžu byť hráči rýchlejší a kreatívnejší, keď budú dokonale ovládať prvý a druhý dotyk s loptou. Dôležité je, aby tréner dbal na detaily a upozorňoval na chyby a tieto chyby odstraňoval, pretože ak sa v tejto vekovej kategórii hráči naučia futbalovým zlozvykom, neskôr ich ťažko odstránia.“

5. Aké ciele by ste chceli ešte ako tréner dosiahnuť?
„Cieľ? Chcel by som trénovať najslávnejšie európske mužstvo (smiech). Tak takýto cieľ nemám, v mojom futbalovom srdci je len FCPA. Takže moja trénerská kariéra bola, je a bude pevne spätá len s týmto klubom. Mojim cieľom je byť hráčom FCPA, dobrým trénerom a priateľom. Vychovávať dobrých futbalistov a zároveň byť nápomocný rodičom, aby sme z dobrých futbalistov vychovali aj dobrých a slušných ľudí.“

 

Napíšte komentár