Seriál Očami fanúšika: na otázky odpovedá Daniel Kastl

Parajumpers sale Parajumpers sale http://www.unifem.ch canada goose sale http://www.canadagooseoutlets.be

Seriál Očami fanúšika: na otázky odpovedá Daniel Kastl

Prichádza štvrtá časť rubriky Očami fanúšika. V predošlých troch sme sa pýtali otázky generálneho manažéra Andreja Kalinu a dvoch žijúcich legiend klubu Juraja Pirosku a Františka Hečka. V dnešnej časti vyspovedáme nášho brankára a zároveň nováčika tímu, bývalého hráča Slovana, Rovinky a hráča so skúsenosťami z Anglicka, Dana Kastla.

Ahoj Daniel, predstavte sa prosím našim čitateľom.

,,Dobrý deň, volám sa Daniel Kastl, mám 20 rokov a som rodený Petržalčan.“

Čím Vás fascinoval futbal, kedy a ako ste sa k nemu dostali?

,,Do lopty som začal kopať už v škôlke. Každú prestávku som hral futbal, bavilo ma to. Ako som sa presunul na základnú školu, do cesty mi prišli rôzne krúžky a zúčastňoval som sa ich. Na Černyševského v Petržalke nás trénoval, dnes už nebohý, pán Nitka. Dá sa povedať že niekde tam sa začali písať moje futbalové začiatky. Postupne nás prebral pán Švihorík, ten nás doviedol aj priamo do vtedajšej Artmedie, prvé tréningy sme mali na Rapide. To bola moja prvá klubová úroveň, mohol som mať asi 9 rokov, bola to prípravka. Dovtedy som hrával len tak vonku. To boli moje začiatky. Futbalom som žil a tešil som sa z neho.“

Máte obľúbeného trénera, ktorý Vám dal najviac futbalových vedomostí, prípadne Vám najviac pomohol?

,,Trénovalo ma veľa dobrých trénerov, no veľký krok vpred bol napríklad s pánom Švihoríkom. S ním som mal navyše veľmi dobrý vzťah. Tie začiatky sú dosť dôležité, tam sa vytvára vzťah k športu, teda konkrétne k futbalu. Práve pod pánom Švihoríkom som sa dostal do už spomínanej Artmedie a bolo to prakticky jedno z tých zásadných období. Asi najkvalitnejší tréner, ktorý ma trénoval až do príchodu do FC Petržalky bol Boris Kitka. Bol to tréner, ktorý trénoval v mládežníckej reprezentácii a dlhé roky bol tiež po boku Vladimíra Weissa st. Trénoval ma len pol roka, ale bola to asi najväčšia kvalita, ktorá ma viedla.“

Ako na Vás vplývalo spojenie s Polygrafom po rozpadnutí Artmedie?

,,Bol som tam asi rok, no veľmi dobré vzťahy tam úprimne neboli. Dá sa povedať, že predtým v prípravke sme boli veľkí rivali. Hrávali sme proti sebe derby zápasy a zrazu sme sa spojili. Tam som nebol príliš spokojný. Po sezóne som dostal ponuku od Slovana, tak som prestúpil.“

Ako sa Vám pozdával tento prestup a ako sa Vám hrávalo v belasom drese? Čo považujete za najväčšie úspechy v tomto klube?

,,Začínal som pod trénerom Vargom, ktorý ma vlastne do Slovana zavolal. Začiatky boli zaujímavé, chytával som často. V Slovane bola kvalita, čo sa týka tréningov a celkovo mládeže a práce s ňou. Hrávali sme aj veľké turnaje. Dalo mi to strašne veľa, ako brankár som dosť napredoval. Mával som trikrát do týždňa brankársky tréning a samozrejme k tomu ešte dva klasické s mužstvom. Asi aj vďaka tomu tempu, množstvu brankárskych tréningov a tomu, že všetko šlo ako malo, som sa dostal do reprezentácie do 15 rokov. V Slovane som bol celkovo 7 rokov. To je dostatočný čas na to, aby človek zažil všetko od pádov až po vrcholy. Boli tam veľké víťazstvá ale aj pády, najlepšie obdobie bolo asi v 15tke (na MSR sme skončili druhí). V Slovane sa mi v tom období veľmi darilo a vďaka tomu som sa dostal aj do reprezentácie, čo bola pre mňa veľká česť.“

Skúsili ste si aj reprezentáciu, a to niekoľko ročníkov po sebe.

,,Boli to zlaté časy. V klube sa mi darilo, to mi pomáhalo aj v reprezentácii. Najväčší úspech bol v Malajzii, kde sme vyhrali turnaj ako pätnásťroční. Celkovo som však zažil viac krásnych momentov a hrdo som reprezentoval Slovensko na viacerých turnajoch. Bol som reprezentant do 15, 16 aj 17 rokov.“

Prišli ponuky z Anglicka. Čo to pre Vás znamenalo?

,,V roku 2014 prišla ponuka z Arsenalu. Mal som 15 alebo 16 rokov a tak to pre mňa znamenalo veľa. Túto ponuku a šancu mi však istí ľudia v Slovane zamietli a zrušili. Tu nastali prvé problémy, pretože zrazu som chytával menej a menej. Začínal som pociťovať nespokojnosť a navyše som nevedel, prečo to bolo tak, ako to bolo. Po sezóne som však dostal ďalšiu ponuku a to z West Hamu. To už však bolo v klube iné vedenie a našťastie nenastali problémy s pustením ma na skúšku. Vtedy som tam bol na týždňovej skúške a mal som tú česť zažiť futbal v Anglicku. Bola to obrovská kvalita a skúsenosť. Povedali mi, že ma budú naďalej sledovať v reprezentácii, ale ako som sa vrátil do Slovana, nastali ďalšie problémy. Od trénera, ktorý mi povedal, že budem jednotka, som dostal z trinástich zápasov šancu iba vo dvoch. Zrazu sa všetko kazilo, nebrali ma do reprezentácie, pretože som nechytal. Tvrdili mi, že to nebolo mojou návštevou West Hamu, ale mám na to vlastný názor. Tu nastalo to skutočne horšie obdobie v Slovane.“

Po návrate na Slovensko prišla studená sprcha. V Slovane sa však zmenil tréner, pohli sa tým ľady?

,,Bolo to veľmi demotivujúce sedieť na lavičke dva až tri mesiace a nedostať šancu. Chválili ma spoluhráči, asistent trénera aj ľudia navôkol. Samozrejme som nemal každý deň vydarený, no šancu som nedostával ani keď sa mi darilo. Moja jediná motivácia bola taká, že som sa túžil dostať späť do reprezentácie a preto som makal. Bohužiaľ, bez šancí sa to nedá. Po sezóne, v ktorej som neodchytal skoro nič, prišiel nový tréner, s ktorým sme sa nepoznali. To bola pre mňa iskra nádeje.“

Dostali ste šancu, ale cestu Vám skrížilo zranenie.

,,Po zápase v Košiciach som sa na tréningu zranil. Toto zranenie kolena ma veľmi zasiahlo. Nasledovali tri operácie kolena. Mal som roztrhnutý meniskus, natrhnutý predný krížny a bočný väz, čakala ma dlhá pauza a veľa rehabilitácií. Trénovať som začal až v januári 2017. Takže to bolo vyše roka a pol dlhé obdobie, kedy som absolútne netrénoval a ak aj áno, tak len v posilňovni. Loptu som hádam ani nevidel. Keď som sa vrátil do mužstva (pozn. U19), do konca sezóny som aj tak nechytal. Predsa len išlo o dlhú pauzu, ktorá mi narobila mnoho problémov, navyše po sezóne pre mňa nastal koniec dorasteneckého veku a nasledoval level s názvom Muži. Zranenie ma jednoznačne zbrzdilo, ale potom prišli aj iné problémy. Všetci sme išli do juniorky Slovana a na toto obdobie nespomínam v dobrom, lebo som tam nemal práve najlepšie vzťahy. Popravde som iba čakal, či pán Kozák ostane trénerom aj naďalej. Keď som sa dozvedel, že ostáva, okamžite som ohlásil svoj odchod. V skratke, naša spolupráca ani minimálne nefungovala, nemohol som tam ostať.“

Vedeli ste po tomto náhlom rozhodnutí, kam budú Vaše kroky ďalej smerovať?

,,Úprimne som absolútne nevedel, kde budem hrávať. Necítil som sa príliš dobre. Avšak, mal som pár kamarátov v Rovinke. Povedal som si, že idem hrať futbal pre zábavu, s kamarátmi, lebo ma to baví. Moju futbalovú kariéru som už nevidel optimisticky, už som to nedokázal brať tak vážne.“

Ako hodnotíte svoje pôsobenie v tomto treťoligovom klube?

,,Bol to zaujímavý polrok. Majú tam skvelého brankára, ktorý je aktuálne aj kapitánom mužstva. Nebolo ľahké sa presadiť, striedali sme sa. S trénermi som mal dobrý vzťah. Možno by boli tímy, v ktorých by som chytával častejšie, ale tu som mal konkurenciu a tým pádom som bol nútený makať. Navzájom sme sa navyše podporovali. Bolo to dobré obdobie, ale už som to v hlave nebral tak vážne. Tým nespochybňujem moju snahu a podobne. Skôr narážam na vízie.“

Koncom sezóny ste dostali ponuku z Petržalky. Ako ste reagovali a ako dlho ste rozmýšľali?

,,Ozval sa mi generálny manažér, ktorý mi oznámil, že by ma radi videli ešte počas novembra minulého roku, po jesennej časti. S Andrejom Kalinom som sa poznal a pár týždňov predtým som mu s humorom povedal, že ak by hľadali brankára, môže so mnou rátať (smiech). Ani vo sne by mi nenapadlo, že sa tak aj stane, ba ešte tak skoro. Plne som si uvedomoval vážnosť a úroveň tohto klubu a tímu. V ten súdny deň som prišiel domov, všetkým som rozprával, že idem do FCP na skúšku. Bol som veľmi šťastný, nerozmýšľal som ani sekundu. Dal som si veľmi záležať na tom, aby mi tie tri týždne vyšli. Bolo to pre mňa veľmi dôležité, navyše mi pán Borbély povedal, že chce aby som ostal, že dostanem svoju šancu. Rozhodol som sa prestúpiť.“

Čo ste očakávali od tohto prestupu?

,,Mojím cieľom bolo hlavne to, aby si ma vybrali a aby som ostal. Zrazu sa vo mne oživila tá pravá nádej, že sa v tom futbale ešte dá niečo dokázať, pretože som videl, že sa jedná o tím, ktorý má víziu, ciele, méty. Človek v ňom musí napredovať. Videl som a cítil som, že tu môžem niečo dosiahnuť. Motiváciou navyše je určite aj fakt, že už za polrok by som tu mohol hrať druhú ligu. Hlavným cieľom teda bolo moje zotrvanie, potom len moje šance a postupné presadzovanie sa a rozvíjanie sa. Aby som nebol len hráčom do počtu.“

Ako ste spokojný so svojím doterajším účinkovaním v klube a aké máte vzťahy?

,,Čo sa týka tímu, všetko je super. Začnem konkrétne tímom brankárov. V tomto tíme sú skvelé vzťahy, ja ich mám aj s Miňom (Milan Valašik pozn.), aj so Sokym (Peter Sokol – 15 rokov pozn.) a aj so Sabym (Tomáš Szabo – 17 rokov pozn.), ktorý s nami niekedy trénuje. Čo sa týka celého tímu, všetko je ako má byť, neexistuje nikto, koho by som mal nejako menej rád. Je to pre mňa taká druhá rodina. To isté platí o tréneroch, všade sú vybudované vzťahy. Cítim sa veľmi dobre, som spokojný. Po osobnej stránke som celkom spokojný tiež, nemal som zlú prípravu, no vždy je čo zlepšovať. Neboli tam zápasy, v ktorých by som kiksoval alebo podobne, snažil som sa ísť naplno, no určite makám a budem makať ďalej, aby to bolo lepšie a lepšie. Špeciálne by som spomenul domáci zápas s Rohožníkom, pretože nastúpiť doma, proti takému súperovi a pred takou kulisou bolo neskutočné. Hrať pred tisíckou ľudí na tribúnach bolo fantastické a veľmi som si to užíval. Vládne teda spokojnosť.“

Cítite niečo špeciálne?

,,Hlavne to, že sa teším na každý jeden tréning, pretože všetko ide tak, ako má. Za seba môžem povedať, že som našiel starú motiváciu a futbal ma znova začal baviť v tom pravom slova zmysle. To je to, čo som dlhšie hľadal a potreboval. Tu som to našiel. Ako som už spomenul, sme jedna rodina a to je veľmi dôležitý faktor. V posledných zápasoch si navyše každý mohol všimnúť, že hráme kolektívne, sme spolu, po každom góle sa tešíme, spolunažívame. To je kľúč k úspechu.“

Ako vnímate svoje bývalé pôsobiská?

,,Rovinka je malý klub, kde sa ale ľudia snažia futbal presadiť a dostať ho hore. Nemám odtiaľ žiadne zlé spomienky. V Rovinke ma znova začal baviť futbal, keďže som znova začal hrávať. Nazval by som to takým rozbehom po dvojročnom páde alebo krokom, ktorý ma dostal späť do futbalového života. Prajem im veľa dobrého, nech sa im darí. Čo sa týka Slovana, to je kapitola sama o sebe, pretože sú tu aj dobré aj zlé spomienky. Bol som tam možno spokojnejší, hlavne v začiatkoch, veľa chalanov som poznal, čo sa týka tímu, mal som s chalanmi skvelé vzťahy. Diali sa tam ale aj iné veci, ktoré ma demotivovali a nie som stotožnený s veľkým množstvom z nich. Slovan zo mňa spravil dobrého brankára, začínal som tam od začiatku, z ničoho. V skratke, Slovan mi dal istú kvalitu a Rovinka mi dala šancu, keď som bol odpísaný.“

Aj keď je všetkým dopredu jasná odpoveď, skúste porovnať a priblížiť rozdiely medzi slovenským a anglickým futbalom.

,,Takmer všetko je úplne iné. Začnem trénermi. Keď sme mali tréning, musel som byť hodinu a pol pred tréningom na štadióne v šatni. Dostali sme pekne uložené oblečenie. Všetky veci od spodného prádla až po dresy a podobne. Po tréningu sme to len nechali tak, na ďalšom tréningu sme dostali nové. Išli sme do šatne, kde sa „rozvalcovávalo“ a rozcvičovalo. Vtedy takéto veci ešte ani neboli u nás, takže som pozeral s nechápavým výrazom a pýtal sa, čo sa to deje. Už tu prichádzali prvé príhovory trénerov. Nasledovalo video, ktoré znázorňovalo celý program tréningu, dopodrobna. Tréneri všetko organizovali, dbalo sa na detaily. Potom sme išli trénovať, asi 100 chalanov, ak nie viac. Obrovské ihriská, areály, všade iní tréneri. Niekde sa sústredilo na obranu, niekde na útok. Skupiny hráčov sa presúvali medzi ihriskami a na každom ihrisku boli pod iným trénerom a robili iné cvičenia. Ďalšia vec je doprava, každý tréning nás brali autom. Keď nie autom, tak pre nás prišiel autobus. Aj na tréningy, aj z tréningov. Ďalej môžem hovoriť o obrovskej konkurencii, nasadení, snahe a veľmi vysokej úrovni. Hneď po príchode som mal individuálny tréning s dvomi trénermi brankárov. Dovtedy som u nás nič podobné nezažil. Všade sa tam o nás starali. Bývali sme v takom rodinnom trojposchodovom dome, kde na nás dbali tri panie. Bolo nás asi 10. Prali nám, varili, starali sa o nás. Všetko bolo na vysokej úrovni, videl som, ako ten futbal funguje inde vo svete. Dalo mi to veľmi veľa. Nedá sa to s ničím zrovnávať.“

Aké sú Vaše osobné ciele a ciele vo futbale?

,,V prvom rade som tu šťastný, vychádzajú mi isté veci aj v osobnom živote, mám svoje vízie, takže odtiaľto nechcem odísť. Chcem ostať v tomto meste, chcem byť stále súčasťou Petržalky, chcem na sebe makať, napredovať, robiť všetko preto, aby som sa presadil. Mojím snom je hrať s Petržalkou prvú ligu a nastupovať – nebyť len hráčom do počtu, no byť plnohodnotným členom a hráčom. Treba ísť každý zvyšný zápas pekne po rade. Postupne, zápas za zápasom, sústrediť sa a odovzdávať maximum. Verím, že tá druhá liga tu bude. Toľko k mojim cieľom.“

Ďakujeme za rozhovor!

Autor: Adam Setvák

Napíšte komentár