Seriál Očami Fanúšika: na otázky odpovedá Frederik Valach

Parajumpers sale Parajumpers sale http://www.unifem.ch canada goose sale http://www.canadagooseoutlets.be

Seriál Očami Fanúšika: na otázky odpovedá Frederik Valach

V poslednom diely seriálu Očami fanúšika ste si mohli prečítať rozhovor s ofenzívnym hráčom futbalovej Petržalky, Borisom Turčákom. Táto rubrika pokračuje aj svojím ôsmym dielom, v ktorom bude na otázky odpovedať hráč z opačnej strany ihriska, a teda strážca petržalskej svätyne a čerstvý juniorský reprezentant – Frederik Valach.

Povedzte našim čitateľom pár viet o sebe.

Volám sa Frederik Valach a mám 19 rokov. Narodil som sa v Zlatých Moravciach. Odmalička však žijem v Leviciach.“

Popíšte svoje futbalové začiatky. Ako ste sa dostali k futbalu a konkrétne k postu brankára?

K futbalu som sa dostal, keď som mal 6 rokov. Na prvý tréning má priniesol môj ocino a v tomto športe ma podporuje dodnes, tak ako aj celá moja rodina. S futbalom som začínal v Leviciach, ako hráč v poli. Takto som hrával dlhšie a až po nejakých 3 alebo 4 rokoch som sa dostal k postu brankára.“

V roku 2012 ste sa z Levíc presunuli do Senice. Mali ste iba 13 rokov. Aký to bol pre vás posun?

Áno, bol som v tom čase veľmi mladý a aj preto to bolo pre mňa veľmi ťažké rozhodnutie. Aj keď sa o mňa rodičia zo začiatku báli, napriek tomu ma v posune vpred podporili. Tohto odchodu z Levíc neľutujem.“

Zo Senice ste sa o tri roky neskôr sťahovali do hlavného mesta. Popíšte prestup do ŠK Slovan Bratislava.

Tento prestup sa uskutočnil veľmi rýchlo. V Senici sa konalo viac trénerských zmien, ktoré mi neprospeli a ani som už necítil takú podporu, ako dovtedy. Nebolo tam pre mňa miesto. V  tom čase o mňa prejavil záujem ŠK Slovan Bratislava. Oni mali záujem o mňa, ja som mal záujem chytať a posunúť sa vpred, tak sme sa spolu dohodli na prestupe.“

V Slovane ste po zápasoch v juniorskom tíme dostali šancu byť aj súčasťou A-tímu. Čo vám táto skúsenosť dala?

Zo začiatku som s A-tímom iba zopárkrát trénoval a popritom sa premiestňoval medzi U19, juniorkou a mužmi. Neskôr som sa k A-tímu presunul natrvalo. Bolo to pre mňa, ako pre mladého hráča, niečo neuveriteľné. Trénovať po boku takých vzorov, akými sú Róbert Vittek, Filip Hološko alebo Jano Mucha, je pre hráča v tak mladom veku veľká motivácia. Za A-tím som navyše nastúpil aj v zopár prípravných stretnutiach a taktiež aj v troch pohárových zápasoch. Vo vtedajšom veku dostať šancu v takých zápasoch, to som bral naozaj ako obrovský úspech. Tieto zápasy mi dali veľmi veľa.

Ako súčasť fortunaligového klubu, ktorý je azda každoročným favoritom na zisk titulu, ste sa v lete tohto roku rozhodli pre prestup do klubu, ktorý hrá druhú najvyššiu súťaž. Čo vás k tomu viedlo a prečo práve FC Petržalka?

Presun z dorastu do mužského futbalu je podľa mňa najťažšia fáza kariéry pre futbalového hráča. Dvojnásobne to platí v kluboch, akým je napríklad Slovan. Je tam veľmi veľa výborných hráčov a preto je veľmi ťažké sa presadiť.  Hľadal som inú cestu, ktorá by pre mňa bola vhodná. Ako prvá sa ozvala FC Petržalka, ktorá prišla s konkrétnymi podmienkami, ktoré mi vyhovovali, tak som prikývol a dohodli sme sa na prestupe.“

V jednom rozhovore ste sa už vyjadrili, že tento prestup neľutujete a bol to skvelý krok, aj napriek tomu, že hráte druhú ligu. Aký je váš názor na kvalitu druhej najvyššej súťaže?

Pokojne sa vyjadrím aj teraz, že tento prestup vôbec neľutujem. Je tu skvelé prostredie, profesionálne vedenie a samozrejme skvelý tím. K tomu všetkému sú tu ešte úžasní fanúšikovia, takže zatiaľ tu vôbec nie je čo ľutovať. Druhá liga je pre mladého hráča z dorastu skvelým skokom do mužského futbalu, pretože táto liga má svoju kvalitu. Ako som už spomínal, sú tu silné tímy, veľa kvalitných hráčov a najdôležitejšia vec je, že každý jeden zápas je vyrovnaný a vyhrať tu môže hocikto s hocikým.“

Svoju premiéru v petržalskom drese ste si odbili hneď v prvom kole na východe Slovenska, kde Petržalku hostil klub FC Lokomotíva Košice. Od vtedy ste nastúpili na každý zápas v základnej zostave a odchytaných tak máte plný počet minút – 1530.

V prvom rade som veľmi rád, že mi to dovolilo zdravie. Samozrejme som šťastný, že som od trénerov dostal príležitosť v každom zápase a teší ma, že mi veria. Veľmi si to vážim.“

Ako ste spokojný s bilanciou 17 zápasov, 22 inkasovaných gólov a 4 čisté kontá?

Na nováčika to nie je vôbec zlá bilancia, takže som celkom spokojný. Predsa len, zo všetkých nováčikov sme v tabuľke najvyššie. Ak by nám však v tabuľke svietilo o 5 bodov viac, nikto by sa nenahneval (smiech).  Určite sme však vďační aj za tieto štatistiky a budeme sa snažiť ich vylepšiť.“

Vaše obdivuhodné výkony v Petržalke na seba nenechali dlho čakať a prišla reprezentačná pozvánka do reprezentácie U20 pod vedením trénera Adriána Guľu. Čo to pre vás znamenalo?

Bol som z toho veľmi nadšený a bral som to ako takú “odmenu” za celú jesennú časť. Reprezentačný zraz vnímam veľmi pozitívne. Odohrali sme dva zápasy a to dvakrát s tým istým súperom. Bolo ním silné Portugalsko, ktoré je dvojnásobným majstrom Európy. Hral som po boku výborných hráčov, ktorí majú štarty či už vo Fortuna lige, alebo vo viacerých zahraničných ligách. Je to teda ďalší posun vpred a niečo, čo mi v kariére pomohlo.“

Aj napriek svojmu pomerne nízkemu veku ste stihli zažiť viacero úspechov. Povedzte ten najväčší.

Pre mňa je najväčší osobný úspech to, že môžem vykonávať šport, ktorý pre mňa znamená veľmi veľa. Ako najväčší tímový úspech beriem asi výhru Slovenského pohára so Slovanom.“

Prezraďte svoje najväčšie futbalové sklamanie, alebo niečo, čo by ste vo svojej kariére dnes zmenili.

Toto je ťažká otázka. Asi nie je naozaj nič také, čo by som ľutoval, alebo by ma to príliš sklamalo. Všetko sa deje pre niečo a všetko má svoje dôvody. Nemenil by som nič.“

Na ktorý zo sedemnástich jesenných zápasov spomínate najradšej a na ktorý by ste naopak najradšej zabudli.

Najradšej určite spomínam na úvodný zápas v Košiciach, v ktorom som za Petržalku nastúpil prvýkrát. Zápas mi celkom vyšiel a vydreli sme ťažké víťazstvo. Najhoršie spomienky mám určite na zápas v Komárne. V tom zápase môj výkon nebol práve jeden z tých najlepších a možno aj to ovplyvnilo výsledok zápasu (pozn. prehra 0:2). Najradšej by som tiež zabudol na posledný zápas jesene v Žiline (pozn. prehra 0:5).

Aký je váš názor na petržalských fanúšikov? Vnímate ich?

Už pred mojim príchodom do klubu som počul, že Petržalka má výborných fanúšikov. Aj preto som to takpovediac čakal. Na vlastnej koži ma to však prekvapilo ešte viac, ako som si vedel predstaviť. Sú úžasní, chodia na každý, či už domáci alebo vonkajší zápas. Podporujú nás či vyhrávame alebo prehrávame, takže k nim nemám čo dodať. Navyše ak by som sa k nim mal vyjadriť z môjho osobného pohľadu brankára, ich prítomnosť mi v bráne veľmi pomáha.

Aké sú vaše tohtosezónne ciele?

Môj osobný cieľ je odohrať čo najviac zápasov a samozrejme v každom z nich podať kvalitný výkon. Ak by som sa mal vyjadriť k tímovým cieľom, tie sú ísť od zápasu k zápasu s cieľom vyhrať a nazbierať čo najviac bodov.“

Máte nejaké špeciálne predsavzatie ohľadom toho, čo chcete dokázať v petržalskom drese?

Petržalka mi dala možnosť rozvíjať sa, napredovať v mojej kariére a nastupovať v kvalitných zápasoch. Aj preto by som chcel pre tento klub odovzdať všetko, čo bude v mojich silách. To je moje predsavzatie.“

Povedzte, aké sú vaše futbalové ale aj životné ciele či sny do budúcnosti.

Môj najväčší sen je byť zdravý a živiť sa futbalom najdlhšie ako to pôjde. Mimo futbalu samozrejme všetko, čo k tomu patrí, ohľadom rodiny atď.“

Ak chcete, odkážte niečo fanúšikom klubu FC Petržalka.

Fanúšikom by som chcel odkázať asi iba to, že dúfam, že aj v jarnej časti budú chodiť na zápasy v takom hojnom počte a že nás budú podporovať tak ako doteraz, za čo im ďakujem.“

Ďakujeme za rozhovor.

Autor: Adam Setvák

Napíšte komentár